Novinky: prepísané staré poviedky Nešťastie chodí vo dvojici, Zlé sny, Myslel som si... a pokračujem :)

Blízko smrti VIII.

2. března 2008 v 18:39 | Tamara |  Blízko smrti
The End Happy End (od Tajfun a pesnička od Desmodu z CD Uhoľ Pohladu)

BLÍZKO SMRTI VIII.
Shindo sa v záchvate zúrivosti vrhol na Miko a prudko ju zrazil na zem. Našťastie Yuki stál hneď za ňou a chytil ju. Shindo sa potom rovnako ako predtým skrútil na posteli do klbka a triasol sa.
"Miko! Miko si v poriadku?" prestrašene sa pýta Uzimito.
"Len omdlela, nič jej nie je" informuje ho Yuki.
"Chvala Bohu" Uzimito si berie svoju dcéru do náručia a otočí sa na odchod.
"Ideme preč. Zastavím sa u doktora a spýtam sa čo je Shindovi, že sa takto chová. A zavolám sem sestru. Dovidenia." Uzimito zo seba rýchlo vysype a odíde skôr, ako na to stihne Yuki niečo povedať. Po chvíli príde sestrička a pichne Shindovi upokojujúci prostriedok. Asi hodinu potom, čo Shindo zaspal, Yuki odišiel domov. "Mal by som ešte niečo dnes napísať" mumlem si sám pre seba. Sadol som k počítaču a zrazu som sa cítil hrozne unavený. Skúšal som niečo napísať, ale myšlienky sa mi stále stáčali naspäť k Shindovi do nemocnice. Keď som sa konečne presvedčil, že sa nedonútim napísať ani jednu zmysluplnú vetu, išiel som späť."
"Na druhý deň som mal stretnutie s vydavateľom. Podarilo sa mi ho presvedčiť, že potrebujem asi ešte mesiac, na dokončenie mojej najnovšej knihy, ktorá má názov
-Stretnutie vo vlaku- ďalší román samozrejme. Ten názov vymyslel Shindo. Neverím, že som ho naozaj použil, ale musím uznať, je výstižný.
"Už sú dve hodiny po obede. Začali sa návštevné hodiny. Môžem ísť za ním." Najradšej by som keby bol doma pri mne, ale nechceli ho ešte pustiť domov. V nemocnici som prišiel k známym dverám a niečo nebolo v poriadku. Hlasy. Nejaké hlasy vychádzali z izby. Vizita už bola tak kto...?Že by...? Otvoril som dvere a bol to Uzimito a Miko. Myslel som, že potom incidente sem už neprídu.
"Konichiwa Yuki" povedali obaja svorne.
"Konichiwa. Uzimito čo tu robíte?"
"Ako čo? Prišiel som predsa za Shindom. Keď mi doktor včera povedal v akom je stave rozhodol som sa, že ho neopustím ako pred rokmi."
"Pozrite Yuki doniesla som aj rádio aby sme mohli počúvať jeho pesničky" nadšene povedala Miko pustila rádio. Ozvali sa úvodné tóny ich najúspešnejšej piesne The Rage Beat. Miko si začala pohmkávať a ja som si sadol k Shindovej posteli, sledujúc ako bude reagovať. Že ma len nenapadlo toto vyskúšať. Ako som len mohol....On....pozrel sa na rádio...už nemá tak prázdny pohľad....
"Kde to som? Prečo sa nemôžem hýbať? Čo tu robím? Ach, áno, schovávam sa. Pred čím? Pred ním a pred tým pocitom. Kto som? Neviem. Nechcem to vedieť. Načo? Ale mám pocit, že som na niečo dôležité zabudol. Na niekoho. Koho? Neviem. Čo to je? Pieseň? Spomínam si na ňu. Písal som ju s Hirom. Ale kto to je. Brat? Nie, brat nie. Priateľ. Áno priateľ. Tá pieseň. Mám ju rád. Aj on mi ju pochválil. Počkať...kto on? On nie je priateľ. Je niečo viac. Ale nemôžem si spomenúť. Stretol som ho....v parku, áno tam. Bola tma. Aj vtedy bola tma. Nie nechcem spomínať na toho druhého na to ako... Ale mal by som. Cítim to tak. Musím. Kvôli nemu. Áno kvôli nemu. No tak poďme Shindo. Shindo? Moje meno. Je moje a pritom znie tak cudzo. Akoby som to nebol ja. Počkať niečo vidím. Izba. Izba s čudným zápachom. Čo si spomínam nemám ho rád..."
"Shindo počuješ ma? Shindo!"
"To je ten hlas. Mám ho rád. Nie ako ten druhý. Chcem ho vidieť. Prosím. Ach áno. Je pekný. Páči sa mi."
"Shindo to som ja Yuki. Spomínaš sa na mňa?"
"Yuki? Áno spomínam si. Ale len útržkovo. Výťah...koncert, môj prvý koncert. Bol tam. A... potom neskôr sme boli v jeho byte. Plakal. Prečo? Už neviem. A ešte nejaký lunapark. Počkať...čo sme tam robili? Mali sme...mali sme rande, áno. Bol som šťastný. Obaja sme boli. A potom zmizol. Kam?...do...do New Yorku lebo...lebo chcel niečo zistiť ale čo? Aj on si chcel spomenúť. A ja? Ja som prišiel za ním. Prečo? Lebo ho milujem. Milujem ho. Milujem. A on? Miluje aj on mňa? Neviem, ale toto musím vedieť za každú cenu. Musím sa ho spýtať. Hneď!!!"
"Yu...yukki?" Shindo otočil svoj pohľad na Yukiho.
"On sa na mňa pozerá, nie však zastreným pohľadom. Som taký šťastný. Najradšej by som by som ho teraz objal, ale musím opatrne. Predsa len ešte nie je úplne v poriadku."
"Áno Shindo to som ja. Som rád, že si v poriadku. Ako sa cítiš?" pýtam sa ho jemne a s láskou, ktorú si zaslúžil už dávno, len som bol príliš zaujatý minulosťou a nevšimol si, že je tu vždy len a len pre mňa. Je na čase aby som sa o neho postaral.
"Yuki miluješ ma?" prečo sa pýtam práve na toto? Pretože aj keď mám ešte mnoho otázok táto je najdôležitejšia. Chcem vedieť odpoveď.
Je zvláštne, že sa pýta práve na toto, keď som sa len nedávno rozhodol povedať mu to. Ešte predtým by som ho odbil chladným pohľadom, ale teraz nie. Teraz je všetko inak...
"Samozrejme Shindo. Milujem ťa"
A práve tieto dve slova rozbili poslednú stenu, ktorá bola hranicou medzi Shindovím vedomím a skutočnosťou. Tie dve obyčajné slová a pritom tak dôležité pre každého z nás. Slová "milujem ťa".
"Aj ja ťa milujem Yuki ani nevieš ako." Povedal Shindo plačlivo a vrhol sa Yukimu okolo krku. Ten ho s radosťou, akú ešte nikdy necítil, objal a pritom mu stále šepkal ako ho miluje.
Shindo bol potom ešte týždeň v nemocnici na pozorovanie. Yukiho dotyk zniesol, ale na ostatné nereagoval príliš dobre. Síce už nehrozilo, že by sebe alebo niekomu inému ublížil ,ale predsa len mával menší záchvat. Ale aj z toho sa pomaly ale isto dostával. Uzimito s Mikou odišli späť domov zo sľubom, že ich budú chodiť navštevovať. Po dvoch týždňoch sa Shindo vrátil späť do práce, dokonca aj s novou piesňou...
Shindo vrazil k Yukimu do pracovne, bez zaklopania a začal nadšene vykladať.
"Aha Yuki napísal som novú pieseň. Chceš sa na ňu pozrieť?"
"On sa nikdy nezmení. A to je dobré..." myslí si Yuki s úsmevom.
"Hmmm. Dobre"
"Vďaka Yuki. Vieš keď mi Aizawa" pritom mene oboch striaslo "povedal, že to urobil len a len preto, že chcel byť najlepší zo všetkých, došlo mi, že som sa správal podobne. Moc mi záležalo na tom, aby sme boli lepší ako Nittle Grasper. Skoro som ťa kvôli tomu raz opustil. Ale tak by to nemalo byť. Byť najlepší na úkor iných vecí, ktoré sú omnoho dôležitejšie. Na to Aizawa zabudol a nechce aby sa to isté stalo so mnou. Yuki sľúb mi, že na mňa dáš pozor." Shindo sa vážne pozrel na Yukiho, očakávajúc jeho odpoveď. Potreboval to počuť aj keď vedel čo mu povie.
Yuki sa naňho usmial a pritiahol si ho do náručia.
"Ach Shindo prepáč mi, ale nie." Shindo zdvihol hlavu a neveriacky sa na neho pozrel, pričom nezabudol od údivu otvoriť ústa. Yuki pri pohľade na jeho tvár sa už nemohol ďalej pretvarovať a začal sa smiať. Shindo sa najprv ďalej nechápavo pozeral na Yukiho a až potom mu došlo prečo sa smeje. Ani on sa neubránil úsmevu. Moc si ešte nezvykol na to, že sa Yuki teraz častejšie usmieva, ale je pritom taký zlatý :D .
"Áno sľubujem, že na teba dám pozor nech sa deje čokoľvek" a pritom naňho spiklenecky. Tu sa už Shindo rozosmial na celé kolo. Keď sa dosmial podal mu preškrtaný papier s textom.
"Mal to prepísať" pomyslel si Yuki a karhavo sa na Shinda zadíval. Ten nasadil previnilí výraz, ktorý nemal obdoby. Yuki len pokrútil hlavou a začal čítať...
Nemám možno všetko,
čo majú ostatný.
V hlave kompas nemám,
aj tak sa nestratím.

Keď posledný ma predbehnú,
ja sa nezbláznim.
Aj tak sa vždy dozviem,
že sem nepatrím.
Ja nemusím byť najlepší,
prvé miesto nič nerieši.
Ja nemusím byť najlepší,
mne nevadí byť posledný.
Nemám možno všetko,
čo majú ostatný.
Mne úplne stačí,
spievať si pár dní.
Keď posledný ma predbehnú,
ja sa nezbláznim.
Aj tak sa vždy dozviem,
že sem nepatrím.
"Hm... musím povedať, že je to zatiaľ tvoja najlepšia pesnička" povedal uznane Yuki. Shindo sa na neho vrhol a pobozkal ho.
"Tak takto si predstavujem šťastné konce" pomyslel si šťastne Yuki.
The End
Happy End
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Amy Amy | Web | 24. června 2008 v 18:39 | Reagovat

jééj..tak to teda je šťasný koniec =)))))))))))

hehe..asi si neverila že neikto čítal všetky diely..ale musím ti povedať že to bolo supeeeer =)

dúfam,že neprestaneš písať..hehe..lebo potom už od teba nebudem mať čo čítať a to bude hrozné =((((

2 Yuki Kaze-san Yuki Kaze-san | 18. srpna 2009 v 0:03 | Reagovat

Tak šťastný konec... to je dobře... a taky jeskvělé zakončení skvělé povídky... od úžasné spisovatelky...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama