Novinky: prepísané staré poviedky Nešťastie chodí vo dvojici, Zlé sny, Myslel som si... a pokračujem :)

Neštastie chodí vo dvojici

2. března 2008 v 18:17 | Tamara |  Gravitation
Veeeeeeeeeeeľmi stará poviedka :D Nejsom doktor, o rakovine nič nevie a som lenivá si o tom niečo prečítať, takže ak osm tam napísala nejakú sprostoť, tak sorry, väčšinou som si vymýšľala XD


Neštastie chodí vo dvojici



"Dávajú mu len šesť mesiacov!" znel zlovestne novinový titulok. Poviem vám, bol som rád, že mi to Shindo povedal skôr, než som sa to dočítal v novinách... že našiel odvahu. Toto by bol pre mňa ešte väčší šok než samotná skutočnosť, že má rakovinu pľúc.
Vôbec si to nezaslúži... ani len nefajčí... Je možné, že je to moja vina? Vina mojich cigariet?
Je to jedno, aj tak to na výsledku nič nezmení... len sa potichu užieram vinou.
Najhoršie je, že len teraz sa mu konečne začal plniť sen. Dobehnúť... nie, predbehnúť Nittle Grasper. Tento sen sa začína zase rozplývať, Shindo je unavený, nevládze robiť koncerty, či skúšať, nieto písať nové piesne. Ale snaží sa.
Z premýšľania ma vyruší štrngot kľúčov a buchnutie vchodových dverí.
"Yukiiiii! Som doma! Ako si sa mal?" zreval Shindo ešte v chodbe. Môj Shindo... ako vždy plný optimizmu a dobrej nálady. Ani teraz mu úsmev z tváre nezmizol, stále sa snaží ´obšťastnovať´ svoje okolie.
"Ja ako som sa mal? To ty mi povedz, čo hovoril doktor..." usmernil som ho.
"No, vravel, že mám malú šancu na prežitie a tie ďalšie blbosti. A ešte povedal, že na chemoterapiu budem chodiť už od tohto piatka."
"Shindo..." Doktor mu stále hovorí, že nemá šancu, ale on sa rozhodol s tým bojovať a ja za nim budem stáť, nech by ma to malo stáť čokoľvek. Zriekol by som sa kvôli nemu všetkého, len aby bol šťastný.
Ako sa človek vie zmeniť, keď hrozí, že do jeho života zasiahne smrť, však?
"Yuki, prečo nikto neverí, že to prežijem? Povedz mi, prečo?" pýta sa plačlivo Shindo. Po návšteve lekára je vždy chvíľu na dne, lebo mu ten kretén stále opakuje, že má len malú šancu.
"Nepočúvaj ich, ty to zvládneš a ja ti s tým pomôžem!" povedal som rozhodne, snažiac sa zdvihnúť mu nádej a vedomie že to prežije...
"Vďaka, Yuki," poďakoval mi ako vždy a pobozkal ma. Objal som sa a myslel na to, že keby umrel, keby skutočne umrel, môj život by bol opäť prázdny...
Rovnako ako predtým.

Onedlho mu lekári zakázali akékoľvek vystupovanie, skúšanie... zakázali mu aj to málo, načo mal ešte sily... Príliš ho to unavovalo, stresovalo... Ak sa chcel naozaj vyliečiť, musel byť v pokoji.
On tú cenu zaplatil. Veril, že sa na javisko určite vráti, bolo mu jedno kedy, ale hlavné preňho bolo, že to tak bude. A táto myšlienka mu dodávala silu.
Ale piesne skladal ďalej. Toho sa vzdať nedokázal, okrem toho mal teraz nanešťastie veľkú inšpiráciu...

Po štyroch mesiacoch sa objavilo zlepšenie. Mal väčšiu šancu na prežitie a percentá sa začali pomaly prevažovať za päťdesiatku.
Bolo už načase. Stále sa síce usmieval, ale vyzeral veľmi zle. Ako mŕtvola. Dostal som strach, bál som sa, že to predsa len nezvládne...
V slabej chvíli som mu povedal svoje obavy. Viete, čo mi povedal? Nič. Strelil mi facku.
Pamätám sa ako som naňho neveriacky čumel, vtedy som sa nezmohol na nič viac. Potom mi povedal, nech sa s takými depresívnymi myšlienkami okamžite rozlúčim, lebo on sa pod zem ešte nechystá.
Odvtedy mu bezvýhradne dôverujem.

Po čase bol hospitalizovaný.
Po roku rôznych bolestivých liečení, ktoré mu pomáhali s tým bojovať, ho lekári pustili z nemocnice.
Bol vyliečený. Jeho život sa začal znovu a ja som si uvedomil, ako ho potrebujem k tomu môjmu. Jeho piesne, ktoré napísal popri svojej chorobe, mali celosvetový ohlas, lebo boli plné citu. Strachu a nádeje, bolesti a lásky. O tom aký je život krásny, aby ste si to uvedomili skôr než sa niečo stane, hocičo. O rôznych prekážkach na trpkej ceste k vyliečeniu, o prekážkach ktoré musíte zdolať, aby ste sa mohli vrátiť k svojej rodine, priateľom a láske, k tomu čo je pre vás najdrahšie a najdôležitejšie.
Začal zarábať veľa peňazí, boli sme doslova bohatý, ale preňho to neznamenalo nič. Väčšinu peňazí aj tak venoval charite, liečebným ústavom, starobincom, sirotincom... Tie peniaze strkal kam sa dalo, všade.

Raz, keď išiel do banky poslať peniaze na účet nejakému výskumu rakoviny, som šiel s ním...
"Počkaj Shindo, idem s tebou." Rýchlo som sa obliekal.
"Prečo?" podivil sa.
"Len tak," pokrčil som plecami.
"Dobre." Usmial sa. "Ale švihni si, lebo nám ju zatvoria pred nosom." Šťuchal do mňa, kým som si obúval topánky.


Banku sme naozaj stihli len na poslednú chvíľu, bolo tam okrem nás už len pár ľudí. Za necelých pätnásť sme boli hotový a teda na odchode.
No nešťastie chodí vo dvojici... mal som niečo podobné čakať... Lebo do banky vtrhli štyria mužia v čierných kuklách.
"Nikto sa, kurva, ani len nepohne, inak ho odbachnem! Všetci na zem! HNEĎ!! A ty tiež, hore ruky! Vidím ťa, nechaj to tlačítko pekne na pokoji! Neopovažujete sa nikto zavolať políciu, inak vám rozstrieľam črevá na kašu!!" vrieskal po hale asi šéf tých mužov. Malo to taký účinok, aký očakával. Všetci boli posraný od strachu.
Ja tiež.
"Hej, ty!" skríkol na chlapa za prepážkou, došiel k nemu a hodil mu ponad sklo tri tašky. "Vieš, čo máš robiť, však? A hýb sa, inak sa nedožiješ ďalšieho dňa
"Áno, áno," blekotal a strkal peniaze kam mal. "Preboha, len nestrieľajte." Bol vydesený, všetci sme boli.
"Nekecaj a pohni si!"
Ten šéf kontroloval úradníka a ostatný sa prechádzali pomedzi rukojemníkov. Ležali sme so Shindom na zemi ako ostatný, pritom som sa ho snažil čo najviac zakrývať vlastným telom. Jeden z tej bandy sa pri nás zastavil.
"Heeej! Nejsi náhodou ty ten spevák? Ten čo prežil rakovinu?"
Podišiel bližšie.
"No fakt, si to ty, Postav sa pekne, no poďme, poďme." Nechcel som mu to dovoliť, nechcel som ho pustiť, ale Shindo sa vykrútil z mojich rúk a hodil na mňa pohľad typu: "Nič nerob, inak zomrieme..."
Ten odporný chlap ho obchádzal kolom dokola.
"Moja sestra mala tiež rakovinu," začal rozprávať a pritom naňho mieril zbraňou. "A neprežila." Kurva, toto nie je dobré! prebehlo mi mysľou.
"Prečo taký blbec ako ty prežil a ona musela zomrieť, hm? Povedz mi, kurva, prečo! Ten Boh musí byť poriadne zhulený, keď spravil takú fatálnu chybu, hahaha!" smial sa napoly šialene. Mal som strach.
"Hej! Šéfko!" Otočil sa k tomu hlavnému. "Môžem ho zabiť?"
Stuhol som. Mozog sa zastavil spolu s celou planétou.
Ten na nás pozrel len kútikom oka. Pokrčil plecami. "Ty za to budeš sedieť, ak nás chytia." A ďalej to neriešil.
Ani ten druhý...
Výstrel. Ani som sa nestihol zdvihnúť zo zeme, nie, ani som len nestačil žmurknúť a Shindo ležal kúsok odo mňa na zemi. V nemom výkriku som sa k nemu vrhol, bolo mi jedno či ma zastrelia alebo nie. Chytil som ho do náručia, ale on bol už mŕtvy. Nestihol ani zatvoriť oči, nemohol som sa s ním ani rozlúčiť. Hrozivá diera po guľke v jeho čele na mňa kričala strašnú pravdu.
Je preč...
V mojom vnútri sa zdvihol hnev. Nenávisť, príšerná, príšerná nenávisť. Bol som úplne bez seba, pud sebazáchovy totálne potlačený. Vyletel som na toho hajzla, ale nespravil som ani krok. Čakal to. Trafil ma niekam do hrude, v prvej chvíli to vôbec nebolelo, tak som sa chcel znovu dvihnúť.
Ďalšie výstrely som ani nezvládol spočítať...


"Dvojitá strata!" znel titulok v novinách. "Dnes bol pri bankovej lúpeži zastrelený legendárny spevák Shindo Shuichi zo skupiny Bad Luck a ženami milovaný spisovateľ Yuki Eiri. Ďalšie okolnosti zatiaľ nie sú známe. Polícia vyšetruje..."

"Počul si Shindo? Legendárny."
"Áno, počul. Yuki..."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Abigail Abigail | Web | 27. září 2010 v 9:07 | Reagovat

Toto je nádherná poviedka... Bola asi prvá, ktorú som na Gravitation čítala (ešte keď nebola prepísaná)... A bola/je váže úžasná. :)

2 Tamara Tamara | Web | 28. září 2010 v 18:20 | Reagovat

ježiši XD tak to ťa musela na dlhú dobu odradiť od čítania poviedok XD bola (či skôr stále je) dosť zlá :D

3 Hikaride Hikaride | Web | 9. února 2013 v 17:51 | Reagovat

moja prva poviedka na gravitation....a moj nazor na nu je 50na50....myslienka je uzasna,smutna,depresivna ale uzasna....no pribeh ako taky uz nie je az taky uzasny...su tam pekne casti ale niektore by chceli este vylepsit :)....dufam ze sa za moj nazor nenahnevas :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama