Novinky: prepísané staré poviedky Nešťastie chodí vo dvojici, Zlé sny, Myslel som si... a pokračujem :)

Peklo zo dňa na deň

22. března 2008 v 21:44 | Nasi |  Peklo zo dňa na deň
takže tuto poviedku som napisala do sutaze pre ayame-chan...kebyze tu sutaz nespravi nikdy by ma tato poviedka nenapadla...takze prijemne citanie dufam ze sa vam bude pacit...
a este nieco je tam yaoi takze citajte to na vlastne riziko! za Infarkty a pohorsene pocity nerucim

Peklo zo dňa na deň
"Mizuki, pohni sa! Už musíme ísť...dav si nás žiada...predskokani už nemajú viac pesničiek..."
Áno, to je môj milý Kazumi... vždy pred naším koncertom stresuje...
"Nestresuj...pôjdeme tam až keď nás ohlásia..." povedla som Kazumimu a pobozkal ho...S Kazumim som sotva pol roka a už o tom vie minimálne pol sveta... ale my sa nehambíme...prečo by sme sa mali skrývať? Každý má aspoň jednu osobu na svete ktorú miluje... pre mňa je to Kazumi nech je tým aj celý svet pohoršený, my sme šťastný...Médiá už o nás kadečo napísali ale moja láska ktorú cítim ku Kazumimu je väčšia ako pohoršené pohľady od nefanúšikov našej kapely Feduchi Band...ale podľa skandovania tam v hale si myslím že máme fanúšikov dosť...takže nás sprevádzajú aj obdivné pohľady ,väčšinou ženskej časti publika..
"Bohužiaľ dievčatá máte smolu my s Kazumim sme sa už našli..." myslím si vždy keď nás na ulici zastaví nejaké dievča s túžobným pohľadom na mňa alebo Kazumiho...
"Súhlasím s Mizukim... stresuješ celú kapelu..." pridal sa na moju stranu ďalší člen našej kapely, Miroku.
"A teraz privítajte kapelu na ktorú ste toľko čakali...prichádzajú členovia skupiny Feduchi Band..." ohlásil organizátor...
"Teraz ideme Kazumi..."povedal Tamisu a usmial sa. Tamisu hrá na bicie. Myslím si, že sme fakt zohratá kapela vo všetkom spolu ideme...Tamisu aj Miroku nás s Kazumim rešpektujú...vtedy je to úplné odľahčenie kapely...
Ako tak poznám Kazumiho tak sa na každý z našich koncertov vždy z nás všetkých teši najviac...to by vysvetlovalo jeho nervozitu...Kazu hra na gitare už od detstva a hrozne ho to baví...asi tak ako mňa baví spievať...
Keď sme vyšli na pódium naša spoločná tréma opadla...ostatne... ako pri väčšine koncertov...
"AHOOOOOJ TOKYO!!!" zakričal som na fanúšikov do mikrofónu. Áno, Tokyo bolo jedno z posledných koncertných miest nášho turné po ostrove Honšú. Boli sme Už v Osake, Kawasaki a ešte menších mestách nachádzajúcich sa na Honšú.
"Môžeme?" spýtal som sa chalanov. Všetci prikývli a Tamisu paličkami odrátal takt.
****************
Koncert dopadol super...momentálne sa nachádzam v rozvášnenom dave fanyniek na afterparty... pred chvíľou sme rozdávali podpisy za hluku hudby...teraz len sedím pri bare...a pozerám na všetkých tých šaliacich a niektorých aj tancujúcich ľudí... kebyže som Britney Spirse tak tam určite vletím a začnem sa baviť s nimi ale ja som taký nebol... tieto večery som nemal veľmi v láske...
Zrazu som pocítil niečiu ruku na tej mojej...bol to Kazumi.... on vedel že takéto večery nemám rád a preto sa mi ich snaží skoro vždy vynahradiť...tak ako dnes...
"Poď so ,mnou...vypadneme odtiaľto...snáď sa tu Miroku a Tamisu bez nás zaobídu s tým šalacim davom..."
samozrejme že som neváhal a hneď išiel s ním...prišli sme do jednej z hotelových miestností nad barom a priestormi kde sa teraz konala afterparty...
Kazumi ma sotil na a začal si rozpínať košeľu...vždy bol nedočkavý a to sa mi na ňom tak veľmi páčilo...kľakol si na posteľ nado mňa a rukami sa podoprel o posteľ na úrovni mojej hlavy tak, že sme si videli rovno do očí...vyzliekol som si tričko...keď bezpečne pristálo na zemi Kazu mi venoval pár nežno-horúcich bozkov... ja som samozrejme nezaostával a opätoval som mu ich...jeho plné pery boli priam stvorené na bozkávanie...začal mi schádzať nižšie po krku až k hrudníku a skĺzol na bradavku...vedel že je to jedno z mojich citlivejších miest...začal mi ju jemne hrýzť a ja už som bol dosť vzrušený na to aby sme akončili s predohrou...Kazumimu to však asi nestačil môj hlasný prejav pretože stále pokračoval v tom, čo robil...ja som mu zahrabol do vlasov.. Kazu na chvíľku prestal a vyzliekol nohavice sebe aj mne...jemne mi pobozkal penis...zachvel som sa.... to bolo pre Kazumiho dobré znamenie a pokračoval ďalej... Po celej izbe sa rozliehali moje vzdychy...Kazu zrazu prestal a načiahol sa za šuflíkom nočného stolíka a vytiahol z neho gél...medzitým ako ho otváral tak ma párkrát pobozkal... bol nežný a citlivý...natrel si trochu gélu na prsty a pomaly do mňa vnikal... najprv len jedným prstom... no postupne sa tam ocitli tri...vychutnával si moje vzdychy...chvíľu ma ešte vzrušoval takýmto spôsobom a potom sa spýtal:
"Pripravený?"
"ÁNO!" povedal som so vzdychom
Potom vybral svoje prsty a strčil mi ho tam...a už to išlo...naše vzdychy splynuli v jedno...spodnou časťou svojho tela robil stále tie isté pohyby...také príjemné a vzrušujúce pohyby...bolo to nádherné...
O chvíľu neskôr sme už vedľa seba ležali zadýchaný a vyčerpaný...každý z nás si ešte užíval dozvuky orgazmu... nahol som sa na Kauzumiho a šepol mu do ucha:
"Milujem ťa!" potom, vyčerpaný fyzickou námahou, som zaspal....
************
Ráno som sa zobudil na to že Kazu, už oblečený, niekam odchádzal...
"Kam ideš?" spýtal som sa v polospánku.
"Musím si ísť niečo vybaviť...Ty ešte spi." Povedal a naklonil sa ku mne aby ma pobozkal.
"Pa..."
"Ahoj.. vrátim sa do obeda...sľubujem..." povedal a odišel...Chvíľu mi trvalo kým som sa zodvihol a obliekol...potom som sa dotrepal do baru, ktorý sa počas niekoľkých hodín zmenil na reštauráciu...Tamisu a Miroku tam už sedeli...
"Čaute, chalani..."pozdravil som ich a sadol si na stoličku
"Ahoj Mizu... kde je Kazumi? Vy ste spolu včera večer neboli?" vyhŕklo z Miroka na jeden dych.
"Nie...boli...išiel niečo vybaviť..."
"Aha.." zrazu mi zazvonil telefón...
"Prosím Mirzuki Jirimiro!" predstavil som sa pretože na displeji sa mi ukázalo číslo ktoré som nemal v databáze mobilu...
"Pán Mizuki? Stala sa vážna nehoda! Váš gitarista Kazumi Narato havaroval na diaľnici E12"
"Čože???! Ja ...ja.... my... my tam hneď ideme... Dopočutia!"
"Čo sa stalo??!" spýtali sa obidvaja naraz... rýchlejšie než som ja niečo stihol povedať.
"Kazu mal nehodu..." povedal som s ustráchaným pohľadom... a slzami v očiach
"No nemysli na najhoršie Mizu... IDEME TAM..."
Celú cestu v aute nikto neprehovoril ...len čo sme došli na miesto vyletel som z auta ako strela... môj cieľ bol sanitka do ktorej práve nakladali Kazumiho... ja som len podišiel k nemu a kedže som videl že je pri vedomí tak som mu povedal :
"Kazu... milujem ťa... "
"Aj ja teba... prosím pobozkaj ma..." neváhal som a pobozkal ho... o chvíľu som na svojich perách pocítil krv tých jeho...
"Musíme ho odviezť do nemocnice pán Jirimiro..." povedal doktor...
"A bude v poriadku?"
"Urobíme čo bude v našich silách..." povedal a odišiel... s mojim Kazumim...
"Ideme do nemocnice..." zahlásil som chalanom...
"Jasné..."
O pár minút sme boli v nemocnici... Kazumiho zatiaľ odviezli na operačnú sálu... ževraj sa mu niečo zapichlo do brucha...
Po nekonečnom čakaní konečne z tej sály vyšiel doktor s čerstvými správami o Kazumim...
"Tak čo doktor?" vyskočil som na neho...
"No.... robili sme čo sme mohli ale...Kazumi Narato svojím zraneniam podľahol...."
bol som ako v zlom sne tužil som sa zobudiť... zrazu sa mi v hlave objavili spomienky... spomienky s Kazumim... on jediný bol pre man to pre čo som žil...
"To..to.. akože zomrel?" vykoktal som zo seba v nádeji že to nie je pravda...
"Áno Kazumi je mŕtvy... nemohli sme s tým nič urobiť..."
áno je to realita krutá realita.... už som neudržal svoje emócie a rozplakal som sa ...
"KAZU....NIEEEEEEEEEEEEEEEEEEE" zakričal som bolestivo....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tamara Tamara | 22. března 2008 v 22:41 | Reagovat

kokos...prvy diel....a smrt....sa dako ponahlas ne ?......ale musim ti povedat....no...uz to nebudem natahovat.....SUGOI!!!! hrozne sa mi to loooobilo a rozhodne musis napisat pokracko...teda ak to planujes XD

2 Nasi(admin) Nasi(admin) | E-mail | Web | 23. března 2008 v 17:32 | Reagovat

mno pokracko nebude...asi...pokial si to nerozmyslim.... ale ne uvidzim...ked sa mi bude chciet ale tato ide do sutaze...

3 Fussi-chan Fussi-chan | 24. března 2008 v 19:06 | Reagovat

je to krasna povidka, ale... JAK SI HO MOHLA NECHAT UMRIT CHUDERKU NEBOHYHO??? co bude chudacek zpevacek delat??? pokracovani! a honem! jinak se neznam! XD

4 evia evia | E-mail | 26. března 2008 v 18:58 | Reagovat

ja asi budem plakat to bolo pekne :-(

5 Amy Amy | Web | 24. června 2008 v 17:00 | Reagovat

noo..uzasne to bolo..vážne super píšeš....krása...ale stráášne smutné..hmmm...

6 Liara Liara | Web | 28. prosince 2009 v 23:07 | Reagovat

takmer ma to rozplakalo... prekrásnééé

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama