Novinky: prepísané staré poviedky Nešťastie chodí vo dvojici, Zlé sny, Myslel som si... a pokračujem :)

Viem vrátiť čas? I.

2. března 2008 v 17:12 | Kana-sama |  Viem vrátiť čas?
Som Sally a toto je moja prvá poviedka....dúfam, že sa bude páčiť. Určite v nej spoznáte postavy z Yu Yu Hakusho. Môžete mi napísať svoje najúprimnejšie komentáre, aby som sa mohla zdokonaľovať :o)

Viem vrátiť čas?
1. kapitola
" Ahoj Hiei " - zdraví zelenooký chlapec s červenými vlasmi svojho kamaráta, milenca.
" Ahoj " - odzdraví mu ohnivý démon s čiernymi vlasmi a rudými očami - " Trvalo ti to dosť dlho. " - dodá ešte. Každý deň ho čaká. Kurama príde hneď, ako mu skončí škola, no dnes prišiel asi o 40 minút neskôr. Hiei sa pozeral na Kuramu veľmi podozrievavým pohľadom. Dúfam, že ma s niekym nepodvádzaš. Ale...čo ak je to jedno s tých dievčat, čo za tebou stále behajú. Nie, nie ... to by si mi nespravil. Dúfam... Ale čo ak áno...A čo ak bol s iným? 40 minút je dlhá doba. Čo ak s ním ...
" Tak už poďme " - navrhol rýchlo Kurama, keď si všimol Hieiho pohľad. Hiei sa vytrhol z myšlienok. Možno dúfal, že mu to Kurama vysvetlí sám. Išli teda ku Kuramovi. Shiori bola na služobnej ceste, no večer sa mala vrátiť. Nevie o Hieim a o ich vzťahu.
" Večer budeš musieť odísť. Skôr ako príde Shiori. " - povedal smutným hlasom.
" Hn " - povedal len Hiei, stále sa pozerajúc na Kuramu veľmi podozrievavým pohľadom. Akoby stále čakal na vysvetlenie jeho meškania.
" Nepozeraj sa tak na mňa! " - povedal Kurama.
" Tak mi vysvetli tvoje meškanie " - navrhol Hiei.
"Mmmm.....Vieš...radšej nie... " - nestihol dopovedať.
" Tak sa môjho pohľadu nezbavíš. " - snažil sa ho vydierať. Kurama nenávidí, keď sa na neho jeho youkai pozerá takto. Bolí to.
" Tak...tak dobre " - vzdal to nakoniec s miernym váhaním. " Bolo to tak, že... už som bol na ceste za tebou, ale počul som krik. Za školou bol nejaký démon, ktorý vyzeral ako človek. Napadol jedno dievča. Ležala na zemi, zrejme v bezvedomí. Nevšimol si ma a rozbehol sa za tým dievčaťom. Použil som ružový bič a za chvíľu som ho porazil. Potom som pomohol tomu dievčaťu. Bála sa a prosila ma aby som ju odprevadil domov. Tak som ju odprevadil a išiel som za tebou. To je...celé. " - vysvetlil Kurama. Aj keď...nebolo to celé. Časť si nechal pre seba.
" To sa mi nezdá " namietol Hiei. Bál sa mi to povedať. Určite sa stalo ešte niečo, niečo čo mi nechce povedať, Ale prečo??? " Nie je to celé, však...Povedz mi pravdu, lebo ju z teba vytiahnem. " - vyhrážal sa Hiei.
" Nie, nestalo sa už nič. " - odporoval Kurama.
" Povedz mi to, hneď! " - Hiei sa trochu rozzúril.
" Nie, Hiei. Prosím nenúť ma! "
Hiei nič nepovedal. No Kurama bol rozrušený a začal sústredivo premýšľať. Čo mám teraz robiť? Mám mu to povedať? Ale čo ak sa potom bude cítiť podvedený? Možno to pochopí... Oh, nie, zase ten pohľad. Hiei prosím, prestaň s tým. Nie. NIE! HIEI!
" Ak mi to hneď nepovieš, prisahám, že do smrti sa nedočkáš iného pohľadu! " priam kričal na Kuramu.
" Tak teda dobre " - povedal Kurama veľmi váhavým hlasom. Z hlboka sa nadýchol a začal : " Keď som porazil toho démona ..."
************
" Zobuď sa! NOTAK! VSTAŇ! " - kričí Kurama na dievčinu, ktorú práve zachránil pred démonom. Keď sa konečne zobudila, len sa zmätene obzerala.
" Kde je ten chlap? " - spýtala sa napokon.
" Neboj sa, už je preč. Už si v bezpečí. " - upokojoval ju Kurama.
" Minamino-kun!!!! " - na jej prekvapenie pred ňou stál idol celej školy ( teda aspoň dievčenskej časti).
" Ha-ha-hai........my sa poznáme?! " - vykríkol prekvapený Kurama.
" No......Ja ťa poznám. Volám sa Shime. Shime Kimano...Teraz sa už poznáme, Shuichi Minamino." - dodala s úsmevom na tvári.
" Takže predstavovať sa už nemusím. Teší ma...Mimochodom si v poriadku? " - rýchlo niečo povedal, keď uvidel otázky v očiach Shime. Nechcelo sa mu odpovedať. Chcel ísť za Hieim. "Ja už pôjdem.....mám veľa práce a úloh zo školy a ....." - nestihol ani dokončiť.
" Nechoď ešte, prosím " - zastavila ho Shime rýchlo. Mala jedinečnú šancu stráviť čas so Shuichim. " Mohol....Mohol....mohol by si ma odprevadiť domov? " - povedala váhavo. S napätím očakávala odpoveď. Čo mám teraz robiť?! Je určite vystrašená. Asi sa bojí ísť sama domov. Ale keď pôjdem s ňou, prídem neskoro za Hieim... Už teraz by som prišiel neskoro, takže je to asi jedno.
Po chvíli pozerania sa na seba len povedal: " Bývaš ďaleko?..."
Išli teda ku Shime a celú cestu zaryto mlčali. Trvala im asi 10 minút. Keď konečne prišli k jej domu, Kurama zastavil pred dverami.
" Nepôjdeš ďalej? "
" Mm... To už naozaj nemôžem. "
" Tak sa maj....... A vďaka" - pozdravila a urobila niečo, čo Kurama vôbec nečakal. POBOZKALA HO.......
************
" POBOZKALA ŤA ?! A ty si sa nebránil?! " - kričí Hiei na Kuramu.
" Bol som v šoku. Nestihol som sa brániť. Nečakal som to" snaží sa zachrániť situáciu " Preto som ti to nechcel povedať. Už chápeš? "
"Chápem" povedal len Hiei a zmizol.
"Hiei"- zašepkal ticho Kurama " HIEI..."
V lese :
" ´Bol som v šoku. Nestihol som.´" opakuje si Hiei sám pre seba " Lepšiu výhovorku si si nájsť nemohol." - hnevá sa Hiei. " Ako mi to mohol urobiť? To už ma nemá rád?....Keby sa to nikdy nestalo...Kiež som tomu mohol zabrániť. "
" Kiež by som mohol vrátiť čas"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama