Novinky: prepísané staré poviedky Nešťastie chodí vo dvojici, Zlé sny, Myslel som si... a pokračujem :)

Viem vrátiť čas? II.

2. března 2008 v 17:13 | Kana-sama |  Viem vrátiť čas?
Cawte!!! Je tu druhá kapitola mojej powiedočky.... Medzi Hieim a Kuramom to nevyzerá práve najlepšie, ale veď uvidíte sami...... Sally vám praje príjemné čítanie :o)

Viem vrátiť čas?
2. kapitola

Prešiel asi týždeň a Hiei sa ešte neukázal. Stále o ňom nikto nič nevedel. No teraz ho potrebovali. Potrebovali ho viac ako kedykoľvek predtým.
"HIEI, HIEI, HIEI, KDE SI HIEI!!!!" - kričí Yusuke do lesa." Kde je ten idiot?!"
"Za tebou."
Yusuke sa vo výskoku otočil: "Hiei" - vykríkne, rád, že ho našiel.
"Máme problém."
"To je vaša vec. Mňa do toho nič." - otočil sa na odchod.
"Mýliš sa." - zastavil ho Yusuke "Je to tvoja vec."
"Hn?"
"Kuramovi preskočilo."
"To mi je jedno." povedal Hiei, nie veľmi presvedčivo.
"A bude ti to jedno, aj keď ti poviem, že uniesol Yukinu?" - povedal Yusuke s veľmi zákerným pohľadom, ktorý čakal na Hieiho reakciu.
Hiei sa otočil: "Yukinu?"
"Presne. A nepustí ju, kým neprídeš. Neviem čo ti chce, ale to je jedno. Problém je, že nevieme kde sú."
Hiei ani nič nepovedal. Rovno si sťahoval pásku z oka.
"Kurama..." vyšlo z neho keď zistil kde sú. Rozbehol sa späť do lesa.
Yusuke sa rozbehol za ním, aj keď moc nestíhal, šiel stále rovno. Párkrát skoro narazil do stromu a raz sa potkol o koreň a spadol tvárou rovno do blata. Po tomto to už Yusuke nevydržal a odišiel domov. "Ja sa na to môžem vykašľať." (Sally: ani sa mu nedivím......pád tvárou do blata, to by ma dostalo xD)
Hiei už bol skoro na mieste. Na mieste, kde sa s Kuramom každý deň schádzal. Na mieste, kde ho každý deň čakal. Na mieste.....na mieste, kam Kurama raz prišiel neskoro. Do jaskyne. Do ich jaskyne.
A medzi tým...
"Pustite ma Kurama-kun" -žiada ho.
Z podlahy až na strop vyrastali mohutné a silné ruže, ktoré navrchu vytvárali veľkú klietku. Tam bola uväznená.
"Prečo to robíte, prečo? Prosím, Kurama-kun pustite ma!"
"Nemôžem, prepáč mi, to nejde. Kým nepríde Hiei, nemôžem."
"Takže teraz už môžeš" - ozval sa hlas za ním.
"Hiei-san!" - vykríkla Yukina, no stále sa tvárila smutne.
"Hiei..." - pred Yukinou sa snažil neplakať, aby nerozplakal aj ju. Snažil sa zadržať slzy, no keď ho videl, zistil, že to nejde. Pomaly mu stekala malá, osamotená slza po tvári. "Prišiel si" - vytiahol zo seba.
"Hn...Tak mi povedz čo chceš a pusti Yukinu!"- rozkázal Hiei.
"Chcem sa s tebou porozprávať"
"Tak začni"
Nasledoval nádych a Kurama spustil... "Keď si zmizol, bol som smutný, veľmi a Shiori si to všimla. Začala sa pýtať a bola z toho nepokojná. Musel som s tým niečo spraviť. Musíme sa o tom všetkom porozprávať. Hiei, ja .....nikdy by som..... nemohol by som..." - koktal Kurama. Vydýchol a zatváril sa asi ako ´každému som skazil život´ a klietka aj s Yukinou sa presunula na zem. Yukina bola voľná, no nevyzerala nadšene. Práve naopak. Vyzerala veľmi smutne. Po tvári jej stekali veľké slzy a keď dopadali na zem, menili sa na maličké drahokamy. Yukina sa otočila smerom k Hieimu. Pomaly, veľmi pomaly kráčala za ním, neprestávajúc pri tom plakať. Hlavu mala sklonenú a ruky zložené na hrudi. Zastavila asi meter pred Hieim.
"Prečo....prečo ste mi to nepovedali Hiei-san"
"Nani?!" - vykríkol nechápavo.
"Mali ste mi povedať, že ste môj brat?!!!!!" - vykríkla.
Hiei, úplne prekvapený, zostal len stáť. Pozrel Yukine do očí. Už neplakala. Hnevala sa.
Potom pozrel na Kuramu. Ten hneď , ako zistil, že na neho youkai pozerá tak nahnevaným pohľadom, sklonil hlavu a pozeral do zeme.
Hiei sa otočil späť na Yukinu. Nikto nič nepovedal. Ticho...stále bolo ticho. Už sa to nedalo vydržať.
A zrazu ticho prestalo... Yukina sa znovu rozplakala. Rozplakala sa a vybehla von.
Hiei a Kurama zostali sami. Stáli tam a pozerali na seba.
"Ako si mohol?"
"Ja ..." - Kurama bol prerušený.
"Ako si to mohol urobiť? Mne! Myslel som, že ma máš rád."
"Ale..." - znovu prerušený Kurama.
"Prečo si jej to povedal? Bez môjho vedomia." Rozbehol sa von a pred tým ešte potichu povedal (Kurama to počul) "Baka"
"Počkaj Hiei......Nechcel som" - už bolo jedno čo hovorí. Hiei už bol preč.
Hiei má pravdu. Ako som mu to mohol urobiť? Asi mi z toho všetkého preskočilo. Buď to, alebo mi bolo dané stať sa totálnym idiotom. Tak či tak, som tu úplne zbytočný. Tento svet ma nepotrebuje. Tento, ani žiadny iný. A Hiei ma určite nenávidí. Iba mu robím problémy. To už sa nesmie stať. Už nikdy.
"Baka" To bolo posledné čo Kurama (sám sebe) povedal a rozhodol sa spraviť zásadný krok vo svojom živote.
Bol presvedčený, že je to tak správne. Vytiahol si z vlasov list trávy a spevnil ho. Bol ostrý ako nôž. Dlho netrvalo a jeho žily boli otvorené. Jeho ruka krvácala. Kurama už nevládal stáť a a zosunul sa k zemi.
Hiei v tej chvíli vbehol späť do jaskyne. Keď uvidel Kuramu v kaluži krvi...Hiei k nemu hneď pribehol.
"Kurama, Kurama!!" Hiei drží Kuramu v náručí, no vidí, že už je neskoro snažiť sa ho prebudiť. Bol mŕtvy. Kurama bol .... bol mŕtvy.
"Nie, Kurama prečo? Nerob mi to. Nie. Nie. Nie. Kurama..."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama