Novinky: prepísané staré poviedky Nešťastie chodí vo dvojici, Zlé sny, Myslel som si... a pokračujem :)

Druhá šanca 7.časť 1/2

31. prosince 2008 v 1:43 | Nasi |  Druhá šanca
no tak po dlllllllhej chvili kym som tuto cast prepisala do compu vam ju sem konecne davam dufam ze komenty budu bo som sa dost snazila... dufam ze sa vam poviedka bude pacit...
P.S. tato cast je zatial najdlhsia zo vsetkych tak prijemne citanie ;D

prosim tato cast ma nad 20 000 znakov ppreto som ju musela rozdvojit chapte ma prosim

A este upozornenie!

tato poviedka je na styl shounen ai takze kto nema rad shounen ai ak nech necita. a este pre tie menej slabsie zaludky v minulych castiach sa neobjavilo yaoi no v tejto uz hey (teda v tej druhej polke x) tak kto nemate rad yaoi necitajte to!
a este dodatok... to yaoi som zacala pisat ja ale kedze som vtedy ked som to pisala som nemala dostatok inspiracie takze zvysok pisala moja kami Tamara ktorej za to velmi pekne dakujem ;*
takze zaciatok yaoi je moj a zvysok Tamin...
takze pekne citanie poviedka pod perexom...

"Iruka?" pomaly som otvoril oči a pred sebou som uvidel Kita.
"Iruka?" opýtal sa znovu. Ja som sa zmohol len na:
"Mhm..." po chvíli som sa posadil na posteľ, pretrel si oči a pozrel na Kita.
"Pamätáš sa na včerajší večer?" prikývol som.
"Áno pamätám aj keď som bol trochu opitý..."
"Prepáč...nechcel som na teba nahučať...proste mi ušli nervy...nechcel som ťa raniť....prepáč.."
Najprv som bol v šoku z toho čo povedal no po chvíli som sa spamätal a ako odpoveď dostal pusu na líce.
"Vieš že doteraz som nevedel že si taký citlivý?" povedal som Kitovi.
"A teraz už vieš?"
"Áno, viem" povedal som, vstal z postele a kráčal ku kúpeľni.
*************
"Dnes ideme raňajkovať von" povedal Kito
"Lebo sa ešte nikto neuráčil skočiť do obchodu." dodal ešte.
"Pôjdeme na rámen?" pozrel som na neho šteňacími očami.
"Keď chceš...,pôjdeme teda do Itaki ramenu dobre?"
"Jupííí" zakričal som ako malý chlapček...
"Tak poďme nie? Choď sa obliecť..." až teraz som si vlastne uvedomil že mám na sebe iba uterák..
"Alebo chceš ísť takto?"
začervenal som sa a odpochodoval do izby...
**************
"Fúha, tu majú plno...." utrúsil Kito.
"Tu majú plno vždy..." reagoval som na jeho trefnú odpoveď. Sadli sme si a objednali.
"Iruka?Si to ty?" otočil som sa.
"Aki? Ahoooj!"
"Čauko..."
"Ehm... toto je Kito."
"Teší ma " podal Kito Akimu ruku.
"Kito? Tvoj ehm..... probl..."
"Spolubývajúci..." skočil som mu do reči.
"Aha...jasné ... ahoj Kito ja som Aki..." a prijal Kitovu ruku.
"Nó tak ja už pôjdem aj tak som bol na odchode...len som Vás chcel pozdraviť....som rád že som ťa spoznal Kito..... dobrú chuť... ahojte..."
"Ahoj" zakričali sme spoločne za Akim.
"To bol kto?"
"Môj kamarát."
"Aha...a nie je trochu starší?"
"No je a čo? On sa mi prvý prihovoril."
"Aha však nevadí...ja len že odkedy sa bavíš so staršími?"
"Nó... Ale ty si tiež starší a bavím sa s tebou..."
"Heh..." týmto som ho zrejme dostal...
"No, nevadí aj tak ti to zakázať nemôžem...no už nám to nesú tak si pochutíme..." povedal keď zbadal čašníčku ako sa k nám blíži s jedlom...
"Mňam..." oblizol som sa...
"Koľko je hodín? O desiatej máme prednášku" zasekol som sa zrazu....
"Pol desiatej..."odpovedá mi Kito
"To by sme si mali švihnúť lebo to nestihneme...a ja teda nechcem počúvať zase tie Yumatove prednášky o tom že máme chodiť na čas...."
"O.K. Ten rámen si zoberieme zo sebou.... Zaplatíme prosím..."povedal a zdvihol ruku na čašníčku...
**************

Ubehol týždeň a my sme sa chystali na Yumiinu párty...
"Chlapci počúvajte, rozhodla som sa že to spravíme v bare. Celý som ho na zajtrajší večer prenajala, takže nemusíte upratovať." Oznámila nám Yume deň pred párty...
"Super, a koho si pozvala?" spýtal som sa
"Fúú... veľa ľudí... Jeden môj dobrý kamarát si privedie aj snúbenicu...nemôžem sa dočkať kým sa s ňou zoznámim..."
"Jáj to je fakt super..." povedal som nezaujato a pozrel na Kita aby aj on niečo povedal.
"Nó... to je fakt super... aspoň spoznáme s Irukom nových ľudí....že Iruka?" už som na neho vrhal vražedné pohľady.
"Áno, konečne spoznám nových ľudí...." povedal som trochu unudene ale snažil som sa aby to znelo veselo.
"No a v bare sa stretneme o piatej aby sme do siedmej stihli všetko pripraviť...Chápete?"
"Áno, Yume..." povedali sme naraz unudene....

*************
O piatej sme už s Kitom sedeli v bare a čakali na Yume.
"No konečne Yume, kde si toľko bola? Veď o piatej sme sa tu mali stretnúť a ja z Irukom tu sedíme už tri štvrte hodinu ..." začal Kito hneď ako uvidel Yume vo dverách baru.
"Kľud, zdržala som sa..."
Kým sme všetko pripravili bolo hneď sedem... Celý bar sa naplnil Yumiinými priateľmi. Až som sa čudoval koľko ich má... a to chcela oslavu spraviť u nás v byte... tam by sa určite všetci nepomestili...
Popíjal som s Kitom pri bare, keď zrazu za mnou pribehla Yume s chlapíkom ktorý mohol byť asi taký starý ako Aki.
"Iruka toto je môj kamarát o ktorom som ti rozprávala... Iruka-Oroi Oroi-Iruka"
"Ahoj teší ma!"
"Čau..."
"Počkaj predstavím ti moju snúbenicu..." poobzeral sa po okolí a dodal:
"Len čo ju nájdem... Á tu je...Kikyo poď sem predstavím ťa kamarátovi Yume..."
Kikyo? Preboha! Že to nie je tá osoba na ktorú myslím...
"TY?" moje predpoklady sa bohužiaľ splnili....
"Takže sa poznáte? To je fakt super!" odpovedal na moju trefnú otázku Oroi.
"Iruka, počkaj...." zakričala za mnou Kikyo.
"Neskoro..." zakričal som a smeroval k východu. Kito, ktorý všetko počul bežal za mnou...
"Iruka počkaj... snáď nechceš Yume skaziť večierok?"
"Nie nechcel som...Odkáž jej že som musel náhle odísť..."
"Nie! Pôjdem s tebou... nechcem aby sa ti niečo stalo..."
"Nie Kito... prosím, musím si dať do poriadku myšlienky...chcem byť sám...a neboj sa pôjdem pešo...nejdem autom..."
"Nechceš ísť radšej taxíkom? Alebo autobusom...? Takto večer môžu byť na ulici hoci aký debili..."
"Nie... nechcem, chcem si tú cestu domov užiť.."
"Ako myslíš... ale keď budeš doma mi zavolaj či si v poriadku..." takže sa o mňa tiež bojí...
"Jasné zavolám..."
"Ahoj, a daj na seba pozor!"
"Jasné dám čauko..."

*******
Kokos ja to to nechápem...Na svete je plno iných chlapov... starších... a matka si musí vybrať zrovna takého, čo je minimálne o 10rokov mladší....jasné... ona ma chce učiť o správnom živote...že nemám piť... a ona je s ním zasnúbená...bože to je rodina... foter o mne ani nevie že existujem a matka ma vyhodila z bytu.... počkať! Mňa vyhodila aby sa on mohol nasťahovať? Ježiš mami toto si mi nemusela urobiť... ani si mi o ňom nepovedala...ani si mi ho nepredstavila... a ja sa mám teraz zmieriť s tým že ma nahradí on? Tomu by si nemala veriť mami... bože však on môže byť rovno môj brat...
Zrazu ma z rozmýšľania vytrhol neznámy hlas:
"Naval prachy mladý" z tieňa sa vynoril chlapík...
"Ja... ja žiadne nemám..." to bola pravda všetky som ich dal Yume nech zaplatí ten prenájom baru na dnešok...ostatné prachy som mal v byte...
"Nie? Chalani nástup" z tieňa sa vynorili ďalší 3chlapi... neboli o nič starší ako ja...
"Ešte stále žiadne nemáš?" spýtal sa po chvíli keď ma tí chlapi začali kopať a mlátiť basebalovými pálkami
"Nie nemám..." už som len ťažko dýchal....
"Dobre možno si spomenieš keď ťa chalani nakopú ešte viac...."
na viac som si už nepamätal....asi som upadol do bezvedomia...
**********************
"Iruka? Si v pohode?" spýtal sa ma známy hlas. Začal som pomaly otvárať oči...Videl som rozmazane dve osoby.
"Ja som vedel že ho nemám púšťať večer peši domov..." hovorila jedna osoba druhej.
"To nič...nevyčítaj si to...Už sa preberá..."
"Kito?" ozval som sa a pokúšal sa posadiť na posteľ na ktorej som ležal, lenže sa mi to veľmi nedarilo keďže ma cele telo bolelo...
"Nie! Musíš ležať..." prikázala mi osoba ktorá nebola Kito.
"Aki? To si ty?"
"Áno Iruka... Už je všetko v poriadku...." snažil sa ma upokojiť Aki.
"Čo...čo sa stalo?" spýtal som sa keď som sa ako-tak prebral a uvidel Akiho s obkladom v ruke na jednej strane postele a Kita ako stal za ním s ustaraným výrazom na tvári.
"Zbili ťa... kebyže práve nejdem okolo neviem ako by to dopadlo..." začal s vysvetľovaním Aki.
"Potom som ťa zobral k sebe domov a vyhľadal v tvojom mobile číslo na Kita a zavolal som mu aby prišiel." Pokračoval Aki.
"No a neskôr ti porozprávam podrobnosti."
"Dobre..." povedal som unavene.
"No Kito my by sme už mohli ísť. Nech si Iruka odpočinie." Povedal Aki a dal mi na čelo obklad ktorý držal v ruke. Potom obaja odišli z miestnosti...
"Mohol by zostať u mňa kým nebude aspoň trochu v poriadku..." počul som vzďaľovať sa Akiho hlas...
*************************************
Zobudil som sa až na ďalší deň. Postavil som sa a s bolesťou doteperil do obývačky kde na gauči spal Aki. Pozrel som sa na jeho spiacu tvár a potmehúdsky som sa usmial. Keďže som ho nechcel budiť, pokračoval som ďalej do kuchyne. Postavil som vodu na čaj a išiel do kúpeľne. Keď som sa pozrel do zrkadla, hneď som sa zhrozil. Došlo mi, prečo ma tak ukrutne bolí celé telo... Pod očami som mal brutálne monokle, po celom tele som mal modriny a príšerne ma bolela ruka. Do sprchy som sa skôr doplazil. Voda mi od bolesti trochu pomohla. Ale stále ma bolel celý človek. Po sprche som sa vrátil do Kuchyne. Zalial som čaj a začal pripravovať raňajky.
"Ták... pozrime sa čo tu máme..." povedal som si ticho pre seba.
"Hm... skoro prázdna..."
Nakoniec som vykúzlil niečo z toho čo v chladničke bolo. Vznikli z toho toasty obalene vajíčkom a ozdobené paradajkou. No aspoň to bolo jedlé.
"Vidím že je ti už lepšie." Poznamenal hlas za mnou.
"No je... Ale vďaka komu?" Odpovedal som mu otázkou a usmial som sa.
"Vďaka mne nie?" povedal a obidvaja sme sa rozosmiali.
"Tu sú raňajky" povedal som a posunul mu tanier.
"Arigato"
"a... sťažnosti neprímam... v chladničke si toho nemal veľa..."
"Jasné... ja viem... však keď žijem sám tak toho veľa nepotrebujem..."
"Chápem... Inak... povieš mi o tých podrobnostiach?"
"O akých podrobnostiach?"
"Nerob sa že nevieš!"
"Aha! K tej bitke čo? No to bolo tak:
"Nechajte ho! Nič Vám nespravil!"
"Chceme prachy a on tvrdí že žiadne nemá..."
"Tak keď asi povedal že nemá tak nemá nie?"
"Chceš aby sme aj teba zbiliako tohto chudáka tu?"
"Len sa opovážte fagani!"
tí chalani sa začali zaoberať mnou a teba nechali na pokoji...
"Schválne či si trúfnete..."
ešte som ich neoboznámil s tým že som chodil kedysi na karate. Potom som ich vyriadil jedného po druhom a zostával mi už len ten čo ich komandoval. No ten, zatiaľ čo som sa bil s tými ostatnými, utiekol. No a potom som ťa zobral k sebe domov a zvyšok už vieš nie?"
"To...to si vážne všetko pre mňa urobil?" do očí sa mi tisli slzy.
"Nielen ja Iruka..." povedal a usmial sa.
"Ale Aki...však ma skoro vôbec nepoznáš..." po líci sa mi skotúľala jedna slza.
"Aj krátka chvíľa stačí na nadviazanie priateľského puta." Ja som sa už nezmohol ani na jedno slovo. Akoby som mal hrču v hrdle. Tak som sa len nahol a objal Akiho. Ten ma síce jemne potľapkal po chrbte, ale aj tak ma to bolelo a ja som len ticho zaskučal.
"Hups.. prepáč zabudol som že ťa všetko bolí... Ozaj... mali by sme isť s tým ramenom k doktorovi... to rameno...máš vykĺbené."
"Mhm.. príšerne ma bolí..."
"Tak poď odveziem ťa."
*****************************
Po tom čo som s Akim behal po celej nemocnici, som na ruku konečne dostal dlahu, ktorú si môžem dať kedykoľvek dole. Po namáhavom dni behačiek po nemocnici som sa zastavil až pred Yumiiným bytom. Otvoril mi Kito.
"No ahoj! Ty náš invalid!"
"To je teda privítanie..."
"Ale no...nebuď taký namrzený..."
"Prepáč nemám náladu...môžem?" spýtal som sa pretože sme ešte stále stáli medzi dverami.
"No jasné poď!"
"Kito? Kto to je? Kde mám to oranžové tričko? Vieš... to moje obľúbené..." ozval sa Yumiin hlas z vedľajšej miestnosti.
"Iruka prišiel... a čo sa týka trička včera si si ho zbalila..." odpovedal jej Kito.
"Ó zlatko? Čo sa ti stalo?" priletela ako raketa akonáhle počula kto prišiel. Pozrel som na Kita či jej povedal čo sa stalo zakýval hlavou.
Yume som dal bozk a povedal:
"Ale to nič..."
"Nemám tu zostať s tebou a starať sa o teba?"
"Neboj stačí mi Kitova pomoc nemôžeš predsa neísť na ten výmenný pobyt..." povedal som a usmial som sa na Kita.
"No dobre tak sa idem dobaliť" povedala Yume a odskackala do vedľajšej izby.
"Hehe to je jasné že sa o teba postarám budeš ako v perinke..."povedal Kito s úsmevom. Potom ešte dodal:
"Za dve hodiny odchádzame na letisko. Pôjdeš s nami alebo ostaneš tu?"
"Samozrejme... predsa tu nebudem sedieť len tak keď mi odchádza frajerka no nie?"
"Dobre, dobre..."
******************************
Na letisku:
"Nó chlapci, tak sa asi rozlúčime. Už mi to totižto letí..." začala Yume.
"Ahoj Kito, a stráž mi tu Iruku pred konkurenciou.." povedala, spiklenecky žmurkla a objala ho.
"No papa miláčik budeš mi chýbať... inak na mojej posteli máš darček keďže tu nebudem na tvoje narodeniny. Budeš mi chýbať."
"Aj ty mne..." pobozkal som ju.
"Budem Vám volať! Páááá" povedala a už sa tiahla smerom k vchodu lietadla s dvomi velikánskym kuframi. Fakt pekný pohľad. Ledva sa zmestila do dverí s tými kuframi.
"Pa! A Uži si to!" s Kitom sme jej zakývali.
"No a zostali sme tu úplne sami...bez dozoru." povedal Kito po chvíľke pozerania sa za Yume.
"Yume bola taký dozor... To skôr ona je bez dozoru..."
"To je síce tiež pravda...No ale nepôjdeme už domov? Mal by si s tou rukou odpočívať.. aj tak som ti toho dovolil už priveľa..."
"No... Poďme teda..."
Doma ma naozaj čakal darček v podobe treniek so srdečkami...aj keď som mal narodeniny až za dva týždne hneď som si ich vyskúšal. Nie s nedočkavosti...skôr naopak...
"Jo!" zvolal som víťazoslávne. "Sú mi veľké..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama