Novinky: prepísané staré poviedky Nešťastie chodí vo dvojici, Zlé sny, Myslel som si... a pokračujem :)

Poviedka pre Charlottu alá pedofil skončil XD

16. prosince 2008 v 10:41 | Tamara |  Poviedky na prianie
ten pedofil to akoze Orochimaru aby bolo jasne XDDD

Poviedka pre Charlottu alá pedofil skončil XD

"Zdá sa, že je vzduch čistý" uškrnula sa sama pre seba Charlotte. Zoskočila zo stromu a ďalej sa zakrádala v nočnom tichu. Bola tak blízko svojho cieľa, že sa už nemohla vrátiť, ani keby chcela.
"Malo by to byť tu...tak prečo..." rozmýšľala potichu. Sledovala ho až sem...ale v okolí nebolo nič okrem pár stromov a skál.
"Ibaže..." sústredila svoju chakru do ruky a z celej sily ju vrazila do zeme. Tá praskla a Charlotta sa prepadla do podzemnej chodby, ktorú osvetľovali iba horiace fakle po stenách.
"Aké jednoduché..." znova sa uškrnula a rozbehla sa po chodbe. Pozrela sa na zvitok v ruke. Bola na ňom nakreslená jednoduchá šípka, ktorá jej ukazovala smer. Jednoduchá, ale účinná. Toto zdanlivo slabé jutsu dokázalo vystopovať kohokoľvek na kilometre ďaleko podľa jeho krvi. Šípka sa taktiež prispôsobovala terénu, čo znamenalo, že na križovatke chodieb vždy presne ukázala kam odbočiť. Bežala dobrých 20 minút, kým sa konečne dostala na koniec chodby. Otvorila ťažké kamenné dvere a vstúpila do obrovskej miestnosti, v ktorej boli samé sklené nádoby. V každej z nich bolo niečo zelené v divnej tekutine. Keď pristúpila bližšie k jednej z nich zistila, že je to rastlina. Ale divnejšiu v živote nevidela. Mala ako keby ruky a nohy...až moc sa podobala na človeka. Pristúpila k ďalšej a bola podobná, len ešte nevyvinutá. Niekoho mu tie rastliny pripomínali, ale kým sa nad tým poriadne zamyslela, vyrušil ju zvuk hodeních ihiel. Uhla sa.
"Prepáč, že som ťa tak hrubo vyrušil pri obdivovaní môjho výtvoru" ironicky sa usmial Orochimaru, ktorý sa ku Charlotte zbabelo priblížil zozadu.
"Túto zelenú grcku voláš výtvor? Prosím ťa, nebuď smiešny" oplatila mu to Charlotte.
"Ešte sa uvidí kto je tu smiešny" vykríkol výhražne Orochimaru a poslal na ňu niekoľko svojich hadov. Tá ich poľahky zničila a zaútočila. Súboj trval dlho a jedno zakázané jutsu míňalo druhé. Polovica miestnosti už bola kompletne zničená Charlottiním justu Raiton Jibashi. Obaja na chvíľu zastali, aby sa vydýchali. Vražedne sa prepaľovali pohľadmi, kým si Orochimaru nezačal Charlotte doberať.
"Ty si vážne myslíš, že ma zabiješ? Cha! Nedokázal to ani Sarutobi nieto ešte ty!" znechutene si odfrkol .
"Sarutobi mal jednu veľkú nevýhodu a to vek. Bol proste moc starý. A byť tebou...výhrou nad starcom by som sa moc nevychvaľovala" pokojne mu odvetila Charlotte.
"To je jedno! Ako sa vôbec opovažuješ na mňa útočiť! To ja som sa o teba postaral keď ťa všetci odvrhli. To je som ťa naučil to čo vieš dnes. To ja..."
"-To ja som zabil tvojich rodičov, ktorý potlačovali tvoj potenciál a urobil z teba úžasného ninju-...To si chcel povedať však?" naštvane mu skočila do reči Charlotte.
"No zrovna to som na mysli nemal....ale musím s tebou súhlasiť" uškrnul sa Orochimaru, no vzápätí sa zamračil.
"A kvôli tomu si utiekla a..."
"...a stala sa missing ninjom...áno to bol ten dovôd."
"Missing ninja" uchechtol sa Orochimaru "...moderný názov pre zblúdilé ovečky!"
"Si trápny vieš o tom?" povedala znudene Charlotte.
"Tak dosť!" okríkol ju Orochimaru, "...čo keby sme to ukončili?"
"To tebe sa huba nezavre" sladko sa naňho usmiala. Orochimaru sa naštval, vytiahol kukanie a rozbehol sa proti Chalotte.
"Takže sme bez chakry, čo? No tak dobre v taijutsu na mňa nikto nemá" pomyslela si s víťazným úsmevom Charlotte a odazila jeho útok. Po chvíli sa už pekne domlátený Orochimaru válal na zemi.
"Nechcel si to ukončiť?" spýtala sa Charlotte s nebezpečným úsmevom, pomaly sa k nemu približujúc. Ten rýchlo vyskočil a rozbehol sa kamsi na koniec miestnosti. Charlotte nezostávala pozadu. Orochimaru dobehol k obzvlášť veľkej nádobe a rozbil na nej sklo. Tekutina sa vyvalila von a odhalila čo chránila. Charlotte zastala a neveriacky zašepkala:
"To nie je možné..."
"Prekvapená? Niečo takéto si nečakala však?" škodoradostne sa zasmial Orochimaru a postavyl sa za postavu, ktorá sa medzitým pohla a vystúpila z nádoby. Charlotte tomu stále nemohla uveriť. Pred ňou totižto stála verná kópia Zetsua až na jeden malý rozdiel. Farby na tváry mal naopak.
"Ak si kladieš tú otázku, čo myslím, tak áno. To ja som vytvoril Zetsua! A toto je jeho brat, Etsu. Zatiaľ sa mi podarili len oni dvaja. Ale viac, ako jedného na teba nepotrebujem. Tento je totiž silnejší ako Zetsu! Má taký malý bonus. Jed. Už sa teším, ako ťa uvidím zvýjať sa v smrteľných kŕčoch! Etsu! Zabi ju!" skríkol na Zetsuovho brata. Charlotte o krok ustúpila, no Etsu sa ani nepohol.
"Na čo čakáš, ty sprostý kvet! Zabi ju!" skríkol Orochimaru znovu, keď videl, že Etsu sa k ničomu nechystá. Ten sa teraz otočil proti nemu. Orochimaru neváhal a vyslal do neho svoju chakru, aby ho zase mohol ovládnuť. Etsu sa otočil späť k Charlotte. Z tela mu vyrástli dlhé liány, ktoré sa vrhli na Charlotte. Tá sa im chvíľu dokázala vyhýbať, ale potom ju jedna zasiahla. Charlotte vykríkla a spadla na zem držiac sa za bok. V tých liánach bol totižto ukrytý ten jed, ktorý Orochimaru spomínal. Nemohla sa pohnúť. Bolesť z rany ju úplne paralizovala. Zavrela oči v očakávaní smrtelného úderu, no ten neprichádzal. Keď ich znova otvorila, zbadala ako sa Etsu vrhá na Orochimara. Ten stuhol prekvapením a nestihol mu zabrániť v streknutí jedu do jeho tela. Potom sa Etsuove liány začaly obtáčať okolo Orochimarovho tela. Ten mohol len vytreštiť oči, keď mu jedna liána vnikla do úst, odkiaľ putovala do žalúdka. Orochimaru pridusene vykríkol. Ďalšia išla cez jeho nos a vyliezla ušami. Charlotte si mohla vychutnať pohľad ako Etsu pomaly a bolestivo trhá Orochimara zvnútra. Keď Etsu skončil a odhodil Orochimarove bolesťou skrivené telo, jednoducho sa otočil a odišiel, ponechajúc Charlotte jej vlastnému osudu. Tá sa horko ťažko postavila a dostala sa z Orochimarovho úkrytu. Po ceste ešte nalepila na stenu pár bômb, ktoré potom na diaľku odpálila. V bolestiach sa oprela o strom a nehybne sa dívala na horiacu zem pred ňou.
"Konečne je mŕtvy!" pomyslela si a spokejne sa usmiala. V jej očiach sa odrážal horiaci oheň. Už ju ani rana nebolela. Plamene sa pomaly plazili až k nej. Neprekážalo je to. Už to bolo jedno. Oči sa jej pomaly zatvorili a naposledy vydýchla, chvíľu pretým, ako sa oheň dotkol jej tela...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Satomi-san Satomi-san | Web | 1. ledna 2009 v 17:37 | Reagovat

supeeeeeeeeeeeeeeer

2 jaja jaja | 31. července 2010 v 14:43 | Reagovat

supeeeeeeeeeeer.....

3 Sukey Verča Otaku Hane Lambertová Sukey Verča Otaku Hane Lambertová | Web | 26. října 2010 v 11:03 | Reagovat

:D hustý...děláš ještě tyhle zabijačkové povídky? :D

4 Sukey Verča Otaku Hane Lambertová Sukey Verča Otaku Hane Lambertová | Web | 26. října 2010 v 11:03 | Reagovat

na přání?? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama