Novinky: prepísané staré poviedky Nešťastie chodí vo dvojici, Zlé sny, Myslel som si... a pokračujem :)

"Urobím čokoľvek..."

23. ledna 2009 v 23:42 | Tamara |  "Urobím čokoľvek..."

Tak tu je hlavný dovod preco flákam Sny vs. Osud :DDD rozhodla som sa totiz dokoncit jednu poviedku co osm mala uz dlhsie rozpisanu-... asi som to trocha dost odflakla... ale uz som sa z toho nevedela vymotat xDDD

Tuto poviedku venujem Kana-sama... snad coskoro pribudne dalsia cast PNO :DDDD

HOPE YOU LIKE IT! :

:DDDDDDDDDDDDDDDD







"Urobím čokoľvek..."



Je tma a v tichom lese nie je živej duše... okrem dvoch ninjov. Stoja proti sebe na lúke uprostred lesa. Slnko vychádza a keď sa ich tvárí dotkne prvý slnečný lúč, ako na povel vyrazia oproti sebe. Bojujú dlho a neúnavne. Napoludnie je ich chakra na dne a oni sa ledva držia na nohách. Ale ani teraz sa neprestávajú prebodávať pohľadmi. Napokon ninja s čiernymi vlasmi - očividne po únavnom boji strácajúc nervy- prehovorí ako prvý.


"Prečo si prišiel?! Čo po mne chceš?!!" skríkol na blonďavého ninju. Ten chvíľu bez slova stál, ako keby zvažoval slová, no potom odvetil.


"Chcem, aby si sa vrátil so mnou späť do Konohy, Sasuke..." povedal Naruto a sklopil pohľad k zemi.


"Nie... Nechápeš?! Nerozumieš?!! NIE!! Ešte nie som dosť silný, aby som mohol poraziť svojho brata. Orochimaru ma ešte nenaučil všetko, čo potrebujem!"


"No ale, to máš potom smolu Sasuke. Orochimaru je mŕtvy. Keď ste sa od seba vtedy oddelili, prenasledoval som najprv jeho až potom teba. Zabil som ho," uškrnul sa Naruto.


"Čože? TY?! Nechci ma rozosmiať. Si úbohý ninja Naruto. Rozhodne nemáš na to, aby si zabil Orochimara. Určite nie sám!"


"Keď som taký úbožiak, ako stále tvrdíš, prečo nie si schopný doraziť ma?" povedal posmešne Naruto. Sasuke len zlostne zaťal zuby a -v ten deň už po niekoľký kráť- sa rozbehol proti Narutovi. Zodvihol päsť s úmyslom zasiahnuť ho, keď nie chakrou, tak aspoň všetkou zlosťou, ktorú v tej chvíli cítil. Stálo ho ohromné úsilie z Konohy odísť, a teraz sa má vrátiť späť?! Naruto bol však rýchlejší. Chytil mu ruku, otočil ho a skrútil mu je za chrbát. Voľnou rukou vytiahol kunai a priložil mu ho ku krku. Znovu zavládlo ticho. Sasuke, stojac chrbtom k Narutovi, so zvrašteným čelom premýšľal, ako sa dosať z Narutovho zovretia. No potom akoby si to rozmyslel. Unavene vzdychol a privrel oči. Keď si bol Naruto istý, že sa Sasuke upokojil, začal sa pýtať.


"Prečo... prečo si odišiel? Prečo k Orochimarovi?! Myslel si si, že ťa Kakashi-sensei nenaučí to, čo potrebuješ k zabitiu svojho brata? Nemôžeš mi tvrdiť, že by ti Konoha nedala šancu zabiť Itachiho. Veď je to Akatsuki, preboha! Určite by sme dostali príkaz, zničiť ho, keď by sa ukázalo, že sme na to dosť silný, dosť pripravený."


Práve toho sa Sasuke bál. Zdá sa, jeho pôvodná výhovorka, už neplatí, ale pravdu za každú cenu nepovie. Možno sa z toho ešte dá nejako vykľučkovať...


"Orochimaru pozná viac techník, ako Kakashi, to sám vieš. Zakázaných, nebezpečných... Kakashi by ma ich nechcel učiť, kým by si o mne myslel, že som decko. Lenže to ja nie som, už od doby, kedy Itachi vyvraždil moju rodinu. Stratil som všetko! Všetky sny, všetky ilúzie o živote a čakala ma len krutá realita. Že svet je zvrátenejší, ako ma učili. Preto som už nemohol byť dieťaťom... Ale to by Kakashi nikdy nepochopil. Ani ty, ani nikto iný." Tentoraz Naruto zvraštil čelo.


"Ale to nie je celá pravda, však? Cítim, že ešte niečo tajíš," povedal Naruto zadumane.


"Prosím ťa, ako to môžeš vedieť?" spýtal sa Sasuke posmešne.


"Odvtedy, čo som ovládol silu deväťchvostej líšky som akýsi... iný. Všetky zmysli sa mi vyostrili. Počujem každý úder tvoj srdca, prúdenie tvojej krvi v žilách. V podstate som detektor lží," uškrnul sa Naruto.


"Keď si taký úžasný, zisti si pravdu sám!" povedal Sasuke naštvane. V tej chvíli sa Naruto naozaj nasral. Chce vedieť pravdu a aj sa ju dozvie, aj keby ho mal objať a povedať mu "mama"! Mal toho už po krk! Jedným pohybom
k sebe Sasukeho otočil a strelil mu poriadnu facku na prebranie. Sasuke, ktorý to nečakal, pod ranou ustúpil o krok dozadu.


"Čo si ty o sebe vlastne myslíš?!" skríkol na Sasukeho a pristúpil k nemu bližšie. Ten ustúpil. "Myslíš si, že si len tak zdrhneš k nejakému vrahovi a mi o teba nebudeme mať strach? Že ja o teba nebudem mať strach?" Zas o krok bližšie. Zas cúvnutie. "Vieš ty vôbec, čo si mi spravil? Musel som každý deň prežiť v obavách, či ešte žiješ, či si sa už Orochimarovi nezunoval, či už nemá z teba nové telo! Myslel si si, že keď odíde jeden z mojich najlepších priateľov, budem žiť ďalej, akoby sa nič nestalo? Akoby si pre mňa nič neznamenal? A po tých rokoch, keď ťa konečne nájdem, sa tváriš, ako najväčší frajer, pretože si pomstiteľ," Naruto to slovo priam vypľul. "Dostaň už rozum a vráť sa späť so mnou. Vieš, že to nemá budúcnosť! Keď zabiješ Itachiho, nebude žiadne "To be continued"."


"Prečo? Prečo si myslíš, že to nemá pokračovanie? Práveže, vtedy by som mal mať budúcnosť, nie? Zabijem predsa Itachiho, nie?! Mali by ma v Konohe, za to nosiť na rukách."


"Pretože vtedy už budeš... netvor. Budeš to isté, čo Itachi..." Sasuke sa rozosmial.


"Počkaj, tak to mi vysvetli. Ešte pred chvíľou si ma tu vehementne presviedčal, že by mi Konoha určite dala príležitosť, pomstiť sa. A teraz tvrdíš, že v inom prípade zo mňa bude bratovrah?"


Naruto pretočil očami. "To je rozdiel. Nehovoril som pomstiť, ale zabiť... To je tiež rozdiel." Sasuke strácal nervy, tak sa Naruto podujal, vysvetliť mu to.


"Pozri. Keď pôjdeš zabiť Itachiho sám, pre pomstu, pôjdeš tam kvôli minulosti. Pôjdeš tam len kvôli sebe. Keby si to dostal, ako misiu, nepôjdeš tam len kvôli sebe, nielen pre minulosť. Tiež pre budúcnosť. Išlo by hlavne o ľudí, ktorých by si zachránil. O budúce Itachiho obete. Preto to má budúcnosť. Ak to robíš pre niekoho, na kom ti záleží tak, že riskuješ aj život pre jeho ochranu, máš sa vždy kam vrátiť. Byť s niekým, nebyť sám. A mať doživotný cieľ. Stále tú osobu ochraňovať. Ja viem, že to nedáva zmysel, ale možno to pochopíš, keď sa nad tým zamyslíš..."


"Nejako si sa zamotal, nemáš ten pocit?" povedal Sasuke znudene.


"Prestaň sa tváriť, že je ti všetko jedno!" zreval naňho Naruto, priskočil k nemu a dal mu poriadnu päsťou do ciferníku. Sasuke -neočakávane- odletel pár metrov dozadu a vrazil chrbtom do najbližšieho stromu. Kým sa stihol spamätať, Naruto už bol pri ňom a chytil ho pod krkom za tričko. Chvíľu sa naňho zlostne díval no potom sa stalo niečo neočakávané. Naruto zmučene privrel oči a po tvári mu začali tiecť slzy. Sasuke sa snažil na to pozerať s chladnou tvárou.


"Prosím... Aspoň... aspoň mi povedz pravdu... prosím..." dostával zo seba Naruto spomedzi vzlyky. Nakoniec zavrel oči úplne, uvoľnil zovretie svojej ruky a oprel si hlavu o Sasukeho rameno. Ten stuhol a nevedel, čo má robiť.


"Ja-ja už nemôžem... takto ho nemôžem vidieť... musím mu povedať pravdu... aj keď ma to potom bude bolieť, bude to tak lepšie... aspoň on už nebude viac trpieť..."


"Naruto?" Ten neodpovedal...


"Ach Naruto..." vzdychol Sasuke a pevne Naruta objal. Tentoraz stuhol on.


"Odpusť, nemohol som ti to povedať. Ale teraz ti to vysvetlím... Tak to bude pre teba lepšie..." Poslednú vetu si Sasuke hovoril skôr pre seba než Narutovi.


"Je len jeden skutočný dôvod prečo som opustil Konohu... Bolo to kvôli tebe..." Narutovi sa rozšírili zreničky.


"Čo-čože? Preč-..." no svoju otázku už nedokončil. Sasuke si pritiahol Narutovu hlavu a jemne ho pobozkal na pery. Jemne ako dotyk motýlích krídel... No aj tak mal Naruto pocit, akoby mu niečo vrazilo do hrude a vyrazilo dych.
Keď sa Sasuke po chvíľočke odtiahol začal hovoriť...


"Keby som z Konohy neodišiel včas, nakoniec by som to na teba vybalil. Povedal by som ti, ako hrozne ťa milujem, že ty si mi ukázal správnu cestu a stal sa svetlom môjho života. Ako veľmi ťa potrebujem... Ale to sa nesmelo stať! Nemohol som dovoliť stratiť svoj rešpekt pre Listovou. Bol som posledný Uchiha. Mal som svoje povinnosti a poslanie... Tiež sa nesmelo stať, aby si mi moje city opätoval. Zničil by som ti tak ten ťažko vydobytý rešpekt, ktorý si si u niektorých ľudí získal. Znovu by sa ti vyhýbali a chovali by sa k tebe ako k špine... Tiež som sa nevedel zmieriť s možnosťou, že ma vysmeješ, že sa ku mne začneš chovať chladne... Ja... to by som nezvládol... Bol som príliš slabý na takúto budúcnosť... A ja som vedel, že by sa to stalo... Naruto," povedal a chytil Narutovu tvár do oboch rúk, "povedz mi úprimne... čo ku mne cítiš?"


Naruto nebol schopný odpovede. Len tam obaja stáli a rozmýšľali čo ďalej...


Sasuke napokon po dlhej chvíli s povzdychom spustil ruky z Narutovej tváre a odlepil sa od stromu. Odchádzal. Znova...


Prešiel asi desať metrov a niečie ruky ho zozadu chytili okolo pása.


"Prosím nechoď," zašepkal Naruto. "Neopúšťaj ma! Nie, znova! Už nie... Ja... Ja ťa tiež... milujem Sasuke..." trasľavým hlasom hovoril Naruto. Sasuke sa pomaly otočil a zadíval sa Narutovi hlboko do očí.


"Myslíš to vážne?"


Naruto letmo prikývol a potom ho veľmi zdráhavo pobozkal. Sasukemu takmer vyhŕkli slzy štastia... Takmer... Uchihovia predsa neplačú...


Keď sa od seba odtiahli Sasuke pevne obvinul ruky okolo Narutovho tela zaboril hlavu do jeho krku.


"Môžem ísť s tebou?" Spýtal sa Naruto.


"Áno." Zašepkal Sasuke a zdvihol hlavu, aby sa ich pery opäť stretli. No do tohto bozku Sasuke vložil všetku vášeň a chtivosť. Ich jazyky začali zvádzať boj. Naruto sa stále trochu zdráhal, no Sasuke už nechcel čakať. Nevidel ho tak dlho a miloval ho ešte viac, ak to bolo vôbec možné... Miloval ho až to bolelo... Vyzliekol si kimono, rozprestrel ho na zem a položil naň Naruta...






*******************





Naruto ležal na tráve chrbtom k Sasukemu, ktorý ho objímal pravou rukou. Počul jeho spokojný, pomalý dych a vedel, že spí. Hľadel na koniec lúky, na tmavé stromy a tmu medzi nimi. Už bola noc. No on spať nemohol. Musel stále myslieť na to, čo sa práve stalo. Klamal mu... Klamal mu, že ho miluje... no bol to jediný spôsob, ako s ním ostať.


Po tvári mu stiekla slza...


Nedokázal žiť bez neho... A preto musí urobiť čokoľvek, aby ho k sebe pripútal.


Nevedel prečo naňho nedokázal zabudnúť... ale cítil, že láska to nie je...


Možno časom bude...


Možno...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Arhoo-chan Arhoo-chan | Web | 25. ledna 2009 v 19:16 | Reagovat

když se těšíš na me oetíky jeden ti tady moc ráda zanechám...xD mnuhu ja asi umřeeem boře ten konec jsem nepochopila a taky doufám že bude další díl jinka zeščílim, ne neí to lepši ja neji naru aůle uchvítilo mě to jako všechnx tvé povídk nuhuhu a už se nemužu dočkat osudu...xDDD

2 Arhoo-chan Arhoo-chan | Web | 25. ledna 2009 v 20:45 | Reagovat

ty vubec nemáš za co vuubec...xDD nuhu ale nechceš dopísat další dílek vážně ne já ho chceeeeeeem

3 Nasi(admin) Nasi(admin) | Web | 31. ledna 2009 v 22:26 | Reagovat

ty kokso! ten koniec bol brutalny! xD to som necakala vazne nie! xD ale ten koniec bol taky zvlastny ^^

4 ..matuša.. ..matuša.. | E-mail | 16. července 2009 v 18:34 | Reagovat

ja chceem pokracovaaniee.. uplne ma to chytiloo :D .. veeeeelmo pjekna poviedka

5 Mimi ^^ Mimi ^^ | 17. července 2009 v 21:44 | Reagovat

och toto bolo krasne n___n konic sice zvlastny ale skvele to ukoncil :D / ale pokracovanie by bolo tiez super xD /

6 Kakashi & Iruka sensei Kakashi & Iruka sensei | Web | 12. dubna 2010 v 10:49 | Reagovat

Aké odfláknuté?? Náhodou je to naprosto parádné :D

7 Kagome/Kurama Kagome/Kurama | Web | 1. listopadu 2010 v 22:24 | Reagovat

Ten konec, holka, ten konec byl neskutečně parádní. Přesně tyhle typy povídek zbožňuju! Ačkoli je tam Sasuke citlivka xD

8 tokiohotellacka tokiohotellacka | 17. ledna 2011 v 22:11 | Reagovat

úúúúúúúúúúúúúplne úúúúúžasnééé a krááásne XDDD hlavne teda ten koniec :) ;) moja ty máš fakt talent teda :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama