Novinky: prepísané staré poviedky Nešťastie chodí vo dvojici, Zlé sny, Myslel som si... a pokračujem :)

Nikdy nie je neskoro II.

14. ledna 2010 v 21:27 | Tamara |  Nikdy nie je neskoro

















****


"Pane, budem Vás musieť požiadať, aby ste si objednali. Je mi to ľúto, ale máme plno a ľudia čakajú na stoly..." nervózne sa mi prihováral čašník.
"To je v poriadku. Pôjdem." Zhrozene sa na mňa pozrel.
"A-ale tak som to nemyslel!"
"Viete, čakal som spoločnosť, ale očividne nedorazí, tak nebudem zdržiavať. Mrzí ma, že som vám spôsobil problémy."
"Vôbec pane. Nemajte starosti. Váš kabát."
"Ďakujem. Dovidenia."
"Dovidenia."
Tááák. A je to. Práve som sa rozišiel s Chrisom. Oficiálne to bude až sa sem konečne dotrepe a budem mu to môcť vykričať do ksichtu.
Nájdem si niekoho iného, určite. Niekoho, kto ma bude skutočne milovať.
Oprel som sa o lampu v blízkosti reštaurácie a čakal.
...
Zrazu za mnou zapišťali pneumatiky. Chris krkolomne zaparkoval pri chodníku a hnal sa okolo mňa do reštaurácie. Nevšimol si ma, uháňal príliš rýchlo. Asi naozaj platí to, že pod lampou je najväčšie tma. Keď zmizol v dverách podniku, pozrel som sa na svoje náramkové hodinky. Hm, po sčítaní dokopy... čakám naňho hodinu a asi pätnásť minút. Stále je vo svojej forme.
Po troch minútach pomaly vyšiel von. Mal uštvaný výraz. Vedel, že som to myslel fakt vážne. Vedel to a predsa meškal. Prečo mi aspoň nezavolal?!
Mal sklonenú hlavu. Všimol si ma, keď bol odo mňa na desať krokov.
Zastal. Bál sa ma.
Mal prečo.
Nakoniec však prišiel až úplne ku mne.
"Nechcem to počuť," zavrčal som. "Je koniec, dosral si to, vraciam sa domov." Zvrtol som sa s úmyslom odísť.
"Počkaj! Ja ti to vysvetlím!" Chytil ma za ľavú ruku. Neváhal som ani sekundu a vrazil som mu pravačkou. Pustil ma. Potom som začal hystericky jačať na celú ulicu.
"Nedotýkaj sa ma, ty hajzel! Nerozumel si! Skončil som s tebou, už nevládzem! Jasne som ti dal najavo, že už ťa nechcem vidieť, tak ako si mi ty teraz dokázal, že ti za to proste nestojím!!" Všetci ľudia naokolo zastali a zízali na mňa ako na blázna. No a čo, je mi to fuk!
"Jimmy, ja..."
"Už žiadny skurvený ´Jimmy´, nechaj ma na pokoji!" Vykríkol som už zachrípnuto a utiekol odtiaľ. Bežal som ako najrýchlejšie dokážem, neviem či na prenasledoval, ale dlho som sa nezastavil. Nakoniec som skončil v parku a starostlivo hláskoval všetky nadávky, ktoré ma napadli. Našťastie nikto na okolí nebol. Strávil som tam celú noc a nadránom sa priplížil k svojmu bytu. Práve odtiaľ odchádzal. Aspoň v niečom mám šťastie, keď už nie v láske.
A tak ako pred rokom aj teraz som si zabalil len to najnutnejšie a vyrazil na letisko. Serem na to, aj tak tu furt len prší. Opäť som kvôli nemu letel do iného štátu. Tentoraz som však nechcel pokračovať v niečom, čo som začal, ale zahodil som minulosť a sústredil sa na to, že pôjdem odznovu. Navštívim rodičov, nechám si od nich vyhubovať a pokúsim sa otvoriť si tú vlastnú reštauráciu. Tu sa mi to nepodarilo.


****


"Čo tu robíš?!" zasyčal som na svojho nevítaného hosťa. Som doma už štvrtý deň, ubytovaný v rodinnom hoteli. Štvrtý deň a stále nemám pokoj! Najprv otec, potom matka, súrodenci... a teraz sa zase objaví on. Ako ma našiel? Ako, kurva, vedel, že tu budem?!
"Prečo mi stále ubližuješ?" oboril som sa naňho. Naozaj mi spôsoboval fyzickú bolesť.
"Jimmy, ja ti to vysvetlím, porozprávame sa. Predsa to všetko nemôžeš len tak zahodiť."
Len tak zahodiť?!
"Tak fajn, poď ďalej!!" Milo som ho pozval dnu. Toto si fakt chcem vypočuť.
"Ja viem, že som sa ti v poslednej dobe moc nevenoval," sadol si na posteľ, "ale nevedel som, že ti to až tak vadí. Mal si mi to povedať, mohli sme sa o tom pozhovárať."
"Nevedel si, že mi prekáža čakať na teba skoro každý boží deň?! Zoznám ma láskavo s človekom, ktorý by to vítal s otvorenou náručou!"
"Dobre, dobre, máš pravdu. Ale toto je aj tak prehnaná reakcia, nemyslíš? Mohli sme to vyriešiť inak, spolu! Proste sa mi to nezdá ako dostatočný dôvod na rozchod. Ja sa rozísť nechcem, záleží mi na tebe, milujem ťa!"
"Buď už kurva ticho! Tebe na mne záleží? Ty ma miluješ? Rozhodne to tak nevyzerá!" zvreskol som. "Ani ti nestojím za to, aby si prišiel, alebo ostal so mnou, keď ťa o to vyslovene požiadam."
"Vždy som prišiel!"
"Ale neskoro!"
"Nikdy nie je neskoro, ani predtým ani teraz. Pozri, jednému kolegovi začala doma rodiť žena, tak som ho zobral domov, bývajú na druhom konci mesta, a potom ich oboch zaviezol do nemocnice. Preto som to nestihol."
Robíš si zo mňa prdel?!
"Dajme tomu, že ti túto historku, ktorú so ukradol z telenovely uverím. Dovoľ mi však pár otázok. Prečo ty? Nemohol sa o to postarať nikto iný? A mobil nemáš? Nie, počkaj, nechaj ma hádať, zabudol si si ho v kancelárii." Jeho mlčanie potvrdilo moju domnienku. Potom povedal:
"Vždy som ti predsa vysvetlil prečo meškám. Nikdy to nebolo len tak bezdôvodne alebo z rozmaru!"
"Áno, vždy si mal po ruke niečo geniálne. Ale kedy konečne použiješ mňa ako výhovorku? Kedy niekomu povieš: ´Nie, teraz nemôžem, niekto na mňa čaká´ ?! Povedať niekomu, že nemôžeš ísť tam a tam a nemôžeš urobiť to a to, pretože sa ponáhľaš za mnou...?" Nezvládol som to a s každým slovom som čoraz viac cítil, že sa rozplačem zúfalstvom. Pri posledných slovách sa mi bezmocne zlomil hlas. Otočil som sa mu chrbtom a rukou si podoprel hlavu a zároveň skryl oči. Priam som na chrbte cítil jeho šokovaný výraz. Nikdy neplačem. Asi po minúte ticha chcel prehovoriť.
"Ja...."
"Nie..." skočil som mu do reči. "Choď, prosím ťa, choď." Pár sekúnd bolo hrobové ticho. Potom zavŕzgala posteľ v znamení toho, že vstal.
"A teraz ma dobre počúvaj. Nikam nejdem! Nie bez teba!" šokovane som sa otočil. Kričal. Prvýkrát som ho počul kričať.
"Ty si taký, taký... Uznávam, že som spravil chybu a nie malú, ale aj ty máš na tom svoju zásluhu. Prečo si mi nikdy nepovedal čo ťa trápi? Áno, ja som si to nevšimol, tak si sa mi mal zdôveriť sám. Čo ma nepoznáš? Každopádne stalo sa, som debil, ale nemusíme sa hneď rozchádzať! Pozri je mi to ľúto. Už si mi otvoril oči. Polepším sa, zmením sa. Ale musíš mi dať šancu, preboha!"
Bol úplne bez seba... Kvôli mne?
"Nepredstieram, že sa nič nestalo, ale už prestaň hrať ten cirkus a poďme spolu domov, áno?"
"Nerozkazuj mi!" precedil som naoko naštvane pomedzi zuby, ale cítil som ako sa hradby môjho odporu rúcajú ako domček z kariet. Stačí zhodiť už len jednu, už len poslednú kartu a dostane ma.
A on to vedel.
Urobil niekoľko rýchlych krokov mojím smerom a kým som stihol zareagovať (inak povedané utiecť) pevne ma chytil oboma rukami a silno ma objal. Takmer som mohol cítiť ako mu v hrudi bije splašené srdce. A... pobozkal ma.
A je to... som jeho... znova a navždy.
Mal pravdu. Urobil nejednu chybu, ale priznal ich a sľúbil, že sa zmení a ja by som mu mal dať šancu. A tiež so sebou niečo urobiť. Sme taký aký sme a nie vždy to bude rúžové, ale spolu to prekonáme. Možno som naozaj hysterka a prehnal to s tým útekom, ale niekde hlboko vnútri cítim, že to nebolo na škodu. Pretože... nikdy nie je neskoro...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Botan Botan | 15. ledna 2010 v 14:19 | Reagovat

Takže, stojím si za vším, co jsem řekla po přečtení první části. Je to moc a moc povedené ;-)

2 Tamara The Writer Tamara The Writer | Web | 15. ledna 2010 v 22:27 | Reagovat

diky diky diky diky XD moc si toho vazim ani nevies ako ;)

3 Charlie Charlie | Web | 15. ledna 2010 v 23:55 | Reagovat

Jezis to je krasne! Užasne! Ma to myšlienku, krasny dej, krasnych bishi, užasne charaktery... achhhh... užasne Tami! Toto je tvoja najlepšia poviedka! =D Važne je to nadherne a ja sa klaniam! Moc krasne je to pisane takym milým nenúteným spôsobom a človeku sa to dobre číta, nneudí sa pri tom a neroluje stranku dole kedy bude konec... je to krasne a pekne ukončene, aj s krasnym posolstvom... tak to ma byť =D

4 Abigail Abigail | Web | 19. ledna 2010 v 16:19 | Reagovat

Kawaaaiiii, nádhera, aj ten prvý diel :D

5 Sayu-chan Sayu-chan | Web | 30. ledna 2010 v 10:46 | Reagovat

hroooozne zlaté píšeš fakt super :D

6 Tamara The Writer Tamara The Writer | 30. ledna 2010 v 17:59 | Reagovat

všetkým Vám ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama